Úvod  /  O nás  /  LP v médiích

Alexander Balogh:
J. Gruntorád: Samizdat niekomu prekáža ešte aj dnes

SME č. 219, roč. 8, 23. září 2000

archiv JG J. Gruntorád:
Samizdat niekomu prekáža ešte aj dnes

"Když nesete do knihovny přečtené knihy, upozorněte knihovníka na závadný obsah díla (proti duchu současné doby, proti lidové demokracii, proti SSSR a ostatním našim spojencům). Upozorněte také na knihy bezcenné a nevhodné (krváky, přílišná erotika a knihy, jež líčí život bez práce), aby mohly býti vyřazeny. Děkujeme Vám." Týmto apelom, ktorým knižnice po roku 1948 žobronili o originálnu pomoc čitateľov pri cenzurovaní svojich zbierok, sa začína listovanie v kronike pražskej knižnice samizdatovej a exilovej literatúry Libri prohibiti, ktorú pred desiatimi rokmi založil a dodnes vedie Jiří Gruntorád.

Ako by ste charakterizovali vašu knižnicu?
"Je to nielen knižnica, ale aj dokumentačné stredisko, kde je archív Charty 77, Výboru na ochranu nespravodlivo stíhaných, tisícky ďalších dokumentov tlačených, zvukových a obrazových."

V čom vidíte jej prínos?
"Jedným z pilierov demokracie je právo občana na prístup k informáciám a my zapĺňame ďalšie z bielych miest našej novodobej histórie. Často sem prichádzajú ľudia ako do poslednej inštancie, keď už obišli všetky iné knižnice a ústavy."

Kedy vznikol nápad založiť túto jedinečnú inštitúciu?
"Koncom sedemdesiatych rokov a základom bola samizdatová edícia Popelnice, ktorú som vydával. Ďalšie publikácie som získaval kúpou alebo výmenou. Pravda, boli to časy, keď človek mohol kedykoľvek pri domovej prehliadke v tom lepšom prípade o svoju zbierku prísť, v horšom ho čakalo niekoľkoročné väzenie."

O tom období sa vraví, že bolo lepšie nevedieť, čo kto robí. Vy ste sa tým zrejme neriadili?
"Nebolo to jednoduché. Ja som, samozrejme, mal svoje evidencie, u nás vychádzalo vyše tristo samizdatových periodík. Ale v roku 1988 sa tu objavila rakúska bohemistka z Viedne, ktorá robila diplomovú prácu na tému samizdatové periodiká v Československu. Tá práca vyšla v Rakúsku, a potom v roku 1990 už aj u nás v češtine. To bol taký prvý ponor do problematiky nášho samizdatu."

Idea vzniku súkromnej a nezávislej knižnice sa začala realizovať po novembri 89.
"Od začiatku sme zápasili s mnohými problémami a keďže knižnica potrebovala právnu subjektivitu, založili sme v roku 1991 spoločnosť Libri prohibiti. K jej zakladajúcim členom patrili napríklad Hana Ponická, Václav Havel, Ludvík Vaculík, Ivan Klíma, Radim Palouš, Pavel Tigrid či Ivan Havel. Dnes má okolo 180 členov a pozývame do nej všetkých, ktorí majú záujem knižnici akokoľvek pomôcť."

Aký bol počiatočný a aký je súčasný stav vašich fondov?
"Začínali sme s približne dvoma tisíckami exemplárov, dnes je tu asi 19-tisíc knižných jednotiek a okolo 1600 titulov periodík."

Mapovali ste aj slovenské aktivity?
"Na Slovensku bol popri občianskom a kultúrno-politickom samizdate veľmi dobre organizovaný najmä samizdat katolícky. Jeho kolekciu nemáme kompletnú, ale skoro z každého periodika sú tu aspoň nekompletné ročníky. Je to predovšetkým zásluhou pánov Jána Šimulčíka a Rudolfa Lesňáka, ktorí nám venovali mnohé duplikáty zo svojich zbierok. A máme aj vyše dvesto knižných samizdatov v slovenčine."

Aké sú mechanizmy budovania knižnice?
"Zbierku rozširujeme nákupmi, výmenami a darmi z domova i zahraničia. Sme v kontakte s veľkým okruhom disidentov a exulantov a vždy im hovorím: Pamätajte na nás, iste máte doma zo starých čias nejaký popísaný papier."

Čo je pre vás kritériom samizdatu?
"Nesnažím sa to príliš diferencovať. To, čo vzniklo za totality mimo cenzúry a rozšírilo sa, je samizdat. Môže to byť leták, časopis, kniha, dvojstránkový fejtón, recenzia, ide o to, aby to bol autentický dokument. Podmienkou je, aby to bolo rozpísané aspoň v niekoľkých kópiách. Keď si niekto niečo napísal do šuflíku a tam to ležalo dvadsať rokov, tak to samizdat nie je. To je len rukopis."

Overujete materiály?
"Ak to je originál, treba pátrať po prameni, každá kópia je už samizdatom."

Myslíte, že vždy budete mať čo robiť?
"Stále sa objavujú nové a nové prírastky. A popri tom fondy kompletne počítačovo katalogizujeme a sprístupňujeme v počítačovej sieti, vydávame na všetkých možných nosičoch apod."

Vaša knižnica sa môže chváliť aj publikačnými výstupmi.
"Prispeli sme k celému radu kníh, ako sú napríklad Česká samizdatová periodika 1968-1989, Česká literatura v exilu, Magorův zápisník, Texty The Plastic People of the Universe, naše rešerše sa využili na zostavenie bibliografií Bohumila Hrabala, Sergeja Machonina, Václava Havla, Jana Patočku a viacerých ďalších osobností."

Je vaša knižnica dosť známa aj v širšej verejnosti?
"Ťažko povedať. Samozrejme, chceme byť viditeľní, ale na druhej strane máme problém s obmedzenou kapacitou. Nejaký masovejší nával by sa tu s terajšími prostriedkami a možnosťami sotva dal zvládnuť. Ale kto sa zaoberá exilom alebo domácim odporom, tak skôr či neskôr aj tak skončí u nás. A ak sa v domácej tlači občas objavia články o nás, tak je to väčšinou v súvislosti s našimi finančnými ťažkosťami."

Vnímate za tým aj istý politický podtón?
"Áno, pretože každá predchádzajúca vláda, aj keď nehýrila peniazmi, nás dotovala aspoň do tej miery, aby sme prežili. Nezáujem štátu sa viaže k nástupu súčasnej vlády, prejavuje sa tu nechuť vysporiadať sa s komunizmom, o čom má práve naša knižnica mnoho dôkazov."

Čo by ste robili, keby knižnica musela zaniknúť?
"Nič podobné si vôbec nepripúšťam, je to mimo môjho vnímania. To jednoducho nejde. Som dosť tvrdohlavý, a keď ma kedysi nezabrzdil vtedajší boľševik, nezabráni mi v tom teraz ani nejaký boľševik prekabátený."

Alexander Balogh
SME č. 219, roč. 8, 23. září 2000

VÝSTAVA

Milí přátelé a příznivci knihovny (a výtvarného umění),

srdečně vás zveme k účasti na vernisáži první výstavy této nové sezóny. Bude to výstava kreseb a olejů Petra Kouby s názvem Stop kontrola. Autor, signatář Charty 77, který se 3. listopadu tohoto roku dožívá ve vídeňském exilu sedmdesátky, bohužel nemůže být přítomen. Vernisáž bude netradičně v úterý 26. září v knihovně Libri prohibiti.

Těšíme se na Vás!

kouba-pozvanka-mail_1505831753.jpg



Nepřehlédněte

priban_korespondence_ladislava_radimskeho_1461692230.jpg

Podpořte nás

PODPOŘTE NÁS

Ve fondu knihovny je nejrozsáhlejší sbírka exilového a samizdatového tisku, stále však ještě zůstávají citelné mezery, které je třeba doplnit. Prosíme proto o pomoc přátele doma i v cizině. Kdo máte staré samizdatové nebo exilové a krajanské knihy, noviny, časopisy, gramofonové desky, nahrávky, brožury, letáky, oběžníky apod., ozvěte se, je to důležité!

Neméně důležitá je pro nás i finanční podpora. Také díky vaší pomoci pokračujeme v započaté práci a umožňuje nám zachovat si nezávislost. Děkujeme!

Podpořte konkrétně:

digitalizace audio a video nahrávek

digitalizace exilových a samizdatových časopisů

katalogizace knih, časopisů a nahrávek

zpracování osobních fondů a archivů

Uvítáme Vaši případnou finanční pomoc:

Číslo bankovního účtu je 219642286/0300 u ČSOB a.s.

Pro zahraniční platby IBAN:

CZ9403000000000219642286

BIC (SWIFT): CEKOCZPP

IČO: 45247048

Také jsme připraveni přijmout knižní dary všeho druhu, samizdatovou a exilovou literaturu, noviny a časopisy, letáky, plakáty, drobné tisky, fotografie, nahrávky, filmy, dokumenty a písemné pozůstalosti.

Děkujeme!

Právě se děje

Spolupráce Libri prohibiti na projektu The Women Of Charter 77 And The New Dissenters

Projekt Rádia Svobodná Evropa představuje osudy tří signatářek Charty 77, jejichž odvaha se stala inspirací pro další ženy bojující za svobodu.

woman-77_1484405807.jpg

Odkaz na webové stránky projektu naleznete zde.